Štúdia sprehľadňuje hlavné metodické problémy viazané na výskumnú oblasť behaviorálnej toxikológie, v ktorej sa vychádza zo základnej hypotézy, že aj nepatrné dávky toxických látok vo voľnom prostredí majú při dlhodobom posobení negatívny dopad na nervový systém, a tak možu vyvolať negatívne zmeny v oblasti kognície, prípadne aj správania sa. Ukazuje sa, že tieto metodické problémy sú zdrojom určitej inkonzistencie výskumných zistení, s ktorou sa v literatúre stretávame. Ako základný problém vystupuje otázka koncentrácií toxických elementov v životnom prostredí a zaťažení organizmu, variabilita symptómov expozície škodlivým látkam, ďalej tzv. "timing" efekt, ako aj homogenita sledovaných a porovnávaných skupín v takomto terénnom výskume. V neposlednom rade je to adekvátnosť, citlivosť a efektívnosť používaných metód. Rezervy vidíme vo využívaní metód kognitívnej psychológie, ktoré majú svoje teoretické zaramovanie, a tak umožňujú systémovú interpretáciu skúmaných javov. |