Otázky o ekologickej racionalite sú otázkami o psychologických kritériách racionality kognitívnych procesov. Ekologická racionalita je kľúčový pojem, navrhnutý ako alternatívny pohľad na vzťah racionality a skúmaných javov psychologickej reality (Gigerenzer). Cieľovou oblasťou štúdie sú sociolingvistické koncepcie, ktoré vymedzujú racionalitu hovorovej reči vo vzťahu k funkčnosti jazykových prostriedkov a stratégií v napĺňaní psychologických pohnútok a cieľov. Analyzované modely hovorovej reči (Grice) a hovorovej zdvorilosti (Brown, Levinson) reprezentujú posuny od počiatočného zdôrazňovania logických zásad racionálnej komunikácie po súčasné analýzy psychologického prostredia, v ktorom sa rečová komunikácia odohráva. Psychologické prostredie sa vymedzuje vo vzťahu k zamýšľaným a vyjednávaným významom, k ich výmene medzi sociálnymi aktérmi v situačných kontextoch vzájomnosti. Relevantnosť úvah o ekologickej racionalite pre interpretáciu javov hovorovej reči dokumentujú štúdie irónie ako stratégie hovorovej zdvorilosti. |