| Potreba zásadnejšej integrácie v psychológii tvorivosti vychádza z doteraz nahromadeného množstva často rozporných poznatkov, ako aj z kritiky v rovine teoretickej, definičnej i metodologickej. Súčasný trend psychológie tvorivosti sa všeobecne dá charakterizovať ako snaha o integráciu, vytváranie validnejších systémov, prehodnocovanie niektorých konceptov, zabudovanie nových progresívnejších a hľadanie nových metodologických prístupov. Tieto snahy sa odrážajú vo vytváraní početných integračných modelov, ktoré navrhujú rámce pre výskum interakčných funkčných prepojení medzi komponentami tvorivosti. Doraz sa kladie zároveň na sociálno-environmentálne faktory a reálne životné situácie, resp. reálnu tvorivosť manifestovanú tvorivými výkonmi. Zárodky tohto úsilia na nižšej úrovni možno vidieť už na vývine poznatkov o "4P" psychológie tvorivosti. Patrí sem napr.: prekonávanie výlučnosti divergentného myslenia ako kognitívneho potenciálu tvorivosti a väčší doraz aj na konvergentné myslenie a ich vzájomnú prepojenosť, odklon od všeobecných statických charakteristík tvorivej osobnosti, snaha o integráciu kognitívnych a osobnostných aspektov tvorivosti v kognitívnom štýle, zvýraznenie sociálno-osobnostných vlastností a úlohy prostredia, ako aj jeho interakcie s osobnosťou. Najvyššiu úroveň syntézy predstavuje snaha o vytvorenie psychológie tvorivosti ako samostatnej interdisciplinárnej vednej disciplíny - kreatológie. |
