Československá psychologie

Československá psychologie
Husova 4, 110 00 Praha 1, tel. (02) 24 220 979, l. 543

Psychosociálny model distresu u jednotlivcov so sclerosis multiplex
Ciele. Štúdia poukazuje na negatívne zmeny v prežívaní jednotlivcov so sclerosis multiplex (SM). Zisťuje mieru a charakter distresu; objasňuje vplyv fyzického postihnutia a potenciálnych psychosociálnych prediktorov – neistoty, sebaúčinnosti, sociálnej opory a zmyslu života. Cieľom je vytvorenie modelu, ktorý poskytne komplexnejší obraz o vzťahoch medzi skúmanými premennými. Súbor a metóda. Výskumný výber tvorí 356 pacientov z USA, Slovenska a Českej republiky, ktorí boli oslovení prostredníctvom internetu. Respondentom bola administrovaná séria dotazníkov v troch jazykových verziách – Hospital Anxiety and Depression Scale, sebahodnotiaca verzia Kurtzkeho škály EDSS, Škála spokojnosti so životom, Škála neistoty v chorobe, Škála sebaúčinnosti pre SM pacientov, Škála životnej zmysluplnosti a Multidimenzionálna škála vnímanej sociálnej opory. Štatistická analýza. V súlade s cieľom bola zvolená postupnosť od komparačnej a korelačnej analýzy, cez hľadanie potenciálnych mediátorov až po navrhnutie a testovanie modelov metódou štrukturálneho modelovania. Záver. Výsledky potvrdzujú, že ochorenie sclerosis multiplex je spojené so zvýšeným rizikom vzniku psychického distresu. Pri tom bol poukázaný signifikantný vzťah so závažnosťou postihnutia, ako aj so zvolenými psychosociálnymi premennými. Konečným výsledkom je model, v ktorom sebaúčinnosť predstavuje mediátor vplyvu neistoty a zmyslu života na distres, zatiaľ čo sociálna opora vystupuje ako nezávislý prediktor. Poznatky o ochrannej funkcii psychosociálnych premenných vytvárajú základ pre plánovanie terapeutických intervencií s dôrazom na kognitívno – behaviorálne postupy a využitie podporných skupín. Obmedzenia. Internetový výskum je spojený s určitými rizikami v dôsledku absencie priameho kontaktu s respondentom. Nedostatkom je tiež použitie sebaposudzujúcej škály pri hodnotení zdravotného stavu. Zapojenie ďalších prediktorov, najmä osobnostných čŕt a vlastností prostredia, môže prispieť k spresneniu vytvoreného modelu.
Jana Vindišová (2012). Psychosociálny model distresu u jednotlivcov so sclerosis multiplex. Československá psychologie, 56, 3, 206-220.

Psychosocial model of distress in multiple sclerosis patients
Objectives. Study provides a view of negative emotional changes experienced by individuals with multiple sclerosis (MS). After exploring degree and character of distress it clarifies the influence of physical impairment and potential psychosocial predictors – uncertainty, self–efficacy, social support and life meaning. The aim is to identify a model offering more complex view of relationships between the variables. Subjects and setting. Sample consists of 356 MS patients from USA, Slovakia and Czech Republic, recruited via internet suffering from various forms of MS. The set of questionnaires in three language versions were administrated – Hospital Anxiety and Depression Scale, self– assessment version of Kurtzke Scale, Satisfaction with Life Scale, Uncertainty in Illness Scale, Self–efficacy scale for MS patients, Life Meaningfulness Scale and Multidimensional Scale of Perceived Social Support. Statistical analysis. Following the aim of study multi–step analysis was proposed starting with comparative and correlation analysis and continues through potential mediators search up to construction and testing of certain models using structural equation modeling. Results. The results confirm that MS patients are at higher risk of psychological distress. Statistically significant relationships with the degree of impairment as well as the psychosocial variables were observed. In the best–fitting model self–efficacy mediates the influence of uncertainty and meaning of life, while social support is an independent predictor of distress. The knowledge of protective function of psychosocial variables creates theoretical basis for therapeutic interventions planning, underlining the CBT approaches and utilization of support groups. Study limitation. Certain disadvantages of internet research are connected with absence of direct contact with respondent. Limitations of self–assessment of health status are also considered. Further specification of model may be obtained by adding more predictors, especially personality and environmental variables.

Psychosociálny model distresu u jednotlivcov so sclerosis multiplex
Ciele. Štúdia poukazuje na negatívne zmeny v prežívaní jednotlivcov so sclerosis multiplex (SM). Zisťuje mieru a charakter distresu; objasňuje vplyv fyzického postihnutia a potenciálnych psychosociálnych prediktorov – neistoty, sebaúčinnosti, sociálnej opory a zmyslu života. Cieľom je vytvorenie modelu, ktorý poskytne komplexnejší obraz o vzťahoch medzi skúmanými premennými. Súbor a metóda. Výskumný výber tvorí 356 pacientov z USA, Slovenska a Českej republiky, ktorí boli oslovení prostredníctvom internetu. Respondentom bola administrovaná séria dotazníkov v troch jazykových verziách – Hospital Anxiety and Depression Scale, sebahodnotiaca verzia Kurtzkeho škály EDSS, Škála spokojnosti so životom, Škála neistoty v chorobe, Škála sebaúčinnosti pre SM pacientov, Škála životnej zmysluplnosti a Multidimenzionálna škála vnímanej sociálnej opory. Štatistická analýza. V súlade s cieľom bola zvolená postupnosť od komparačnej a korelačnej analýzy, cez hľadanie potenciálnych mediátorov až po navrhnutie a testovanie modelov metódou štrukturálneho modelovania. Záver. Výsledky potvrdzujú, že ochorenie sclerosis multiplex je spojené so zvýšeným rizikom vzniku psychického distresu. Pri tom bol poukázaný signifikantný vzťah so závažnosťou postihnutia, ako aj so zvolenými psychosociálnymi premennými. Konečným výsledkom je model, v ktorom sebaúčinnosť predstavuje mediátor vplyvu neistoty a zmyslu života na distres, zatiaľ čo sociálna opora vystupuje ako nezávislý prediktor. Poznatky o ochrannej funkcii psychosociálnych premenných vytvárajú základ pre plánovanie terapeutických intervencií s dôrazom na kognitívno – behaviorálne postupy a využitie podporných skupín. Obmedzenia. Internetový výskum je spojený s určitými rizikami v dôsledku absencie priameho kontaktu s respondentom. Nedostatkom je tiež použitie sebaposudzujúcej škály pri hodnotení zdravotného stavu. Zapojenie ďalších prediktorov, najmä osobnostných čŕt a vlastností prostredia, môže prispieť k spresneniu vytvoreného modelu.
Jana Vindišová (2012). Psychosociálny model distresu u jednotlivcov so sclerosis multiplex. Československá psychologie, 56, 3, 206-220.
Psychosocial model of distress in multiple sclerosis patients
Objectives. Study provides a view of negative emotional changes experienced by individuals with multiple sclerosis (MS). After exploring degree and character of distress it clarifies the influence of physical impairment and potential psychosocial predictors – uncertainty, self–efficacy, social support and life meaning. The aim is to identify a model offering more complex view of relationships between the variables. Subjects and setting. Sample consists of 356 MS patients from USA, Slovakia and Czech Republic, recruited via internet suffering from various forms of MS. The set of questionnaires in three language versions were administrated – Hospital Anxiety and Depression Scale, self– assessment version of Kurtzke Scale, Satisfaction with Life Scale, Uncertainty in Illness Scale, Self–efficacy scale for MS patients, Life Meaningfulness Scale and Multidimensional Scale of Perceived Social Support. Statistical analysis. Following the aim of study multi–step analysis was proposed starting with comparative and correlation analysis and continues through potential mediators search up to construction and testing of certain models using structural equation modeling. Results. The results confirm that MS patients are at higher risk of psychological distress. Statistically significant relationships with the degree of impairment as well as the psychosocial variables were observed. In the best–fitting model self–efficacy mediates the influence of uncertainty and meaning of life, while social support is an independent predictor of distress. The knowledge of protective function of psychosocial variables creates theoretical basis for therapeutic interventions planning, underlining the CBT approaches and utilization of support groups. Study limitation. Certain disadvantages of internet research are connected with absence of direct contact with respondent. Limitations of self–assessment of health status are also considered. Further specification of model may be obtained by adding more predictors, especially personality and environmental variables.