Článok hodnotí činnostť prof. dr. Tomáša Pardela (1918 - 1998), jedného z hlavných predstaviteľov budovania slovenskej psychológie v povojnovom období. Od roku 1951 až do svojej smrti pracoval prof. Pardel vo výskumných a školských psychologických inštitúciach v Bratislave. Habilitoval sa na Vysokej škole pedagogickej, v roku 1959 se stáva prvým vedúcim samostatnej katedry psychológie FFUK. Súčasně sa stáva riaditeľom Psychologického ústavu FFUK. Nomináciu profesora získava v roku 1965 a v roku 1970 titul DrSc. V období normalizácie byl z funkcie vedúceho katedry a neskor i z funkcie riaditeľa ústavu odvolaný a stal sa radovým pracovníkom Katedry psychologických vied. Popri bohatej budovateľskej a organizačnej činnosti prof. Pardela je veľmi významná jeho výskumná, redakčná a prednášková činnosť. Je autorom rady učebníc, najmä z všeobecnej a pedagogickej psychológie, a monografií z psychológie osobnosti a psychoanalýzy. Koordinoval základný psychologický výskum na FFUK a podieľal sa na budovaní psychológie na Slovensku (najmä vypracovanie koncepcií jak pregraduálneho štúdia psychológov, tak siete pracovísk aplikovanej psychológie). |