Rosenbergova škála sebahodnotenia bola psychometricky analyzovaná na vzorke 591 adolescentov (234 mužov, 327 žien, priemerný vek 18,77). Na hodnotenie psychometrických vlastností škály a jej položiek boli použité metódy klasickej teórie testov, jako aj teórie odpovede na položku. Podobne ako vo viacerých iných výskumoch, faktorová analýza odhalila dva korelované faktory tvorené pozitívne a negatívne formulovanými položkami. Klasická položková analýza potvrdila, že väčšina položiek dobre prispieva k vnútornej konzistencii škály. Pomocou teórie odpovede na položku, konkrétne Samajimovho modelu pre stupňované odpovede, sa ukázalo, že jednotlivé položky sa líšia v ich schopnosti diskriminácie a majú odlišný vzťah k úrovni sebaúcty. Informačná funkcia škály tiež ukázala, že táto škála je viac informatívna u osob s nízkou a strednou mierou sebaúcty a menej informatívna u osob s vysokou mierou sebaúcty. Výsledky položkovej analýzy poukázali na istú konvergenciu koeficientov z oboch prístupov. |