V príspevku je analyzovaný pojem záujem u starších autorov (Herbarta, Deweyho, Fryera, Stronga a iných), ktorých prístupy možno považovať za tradičné, a prístupy súčasných autorov k tomuto pojmu (Savickas, Krapp, Silvia a iných). V článku sú objasnené príčiny používania pojmu záujem bez atribútu profesijný napriek tomu, že významovo sa takto používaný pojem vzťahuje na profesijný záujem. V závere je uvedený pokus o syntézu v podobe návrhu na definíciu profesijného záujmu, ktorá zohľadňuje tradičné a súčasné prístupy ku skúmaniu záujmov. |