Jednom z priorít pre zlepšovanie zdravia obyvateľstva je eliminovanie znečisťovania životného prostredia, znižovanie endemicky rozšírených ochorení, ako aj snaha o zamedzovanie vzniku a rozvoja nových ochorení a nežiadúcich foriem správania ľudí. Významné úlohu pre naplňovanie týchto celosvetových cieľov má predovšetkým medicínsko-biologický výskum, ktorý už v súčasnosti neobstojí bez psychologicko-sociálnej databázy. Ako najvhodnejší metodický pristup pre výskumy tohto zamerania sa ukazuje epidemiologický pristup. Predmetom súčasnej epidemiológie, ako samostatného medicínskeho odboru, je štúdium hromadného výskytu a identifikácie zdravotných zmien v určitej populácii, geografickej oblasti a súčasne podpora, ochrana, udržiavanie a obnovovanie zdravia. Epidemiologický zber a spracovanie dát zahřňa aj štúdium etiológie porúch a vzťahov biologických a sociálnych podmienok pri sledovaní ochorení somatických, psychických a psychosomatických, nárast úrazovosti detí a mladistvých, psychické zmeny následkom dlhodobej expozície roznm environmentálnym faktorm. V súčasnosti je realizovaných množstvo interdisciplinárnych výskumov zahrnutých do "environmentálnej epidemiológie". V rámci tejto orientácie je odhad rizika zdravia vplyvom expozície environmentálnym faktorom založený na posudzovaní účinku daného faktory, v snahe predchádzať (redukovať) riziko. Ako sa ukazuje, v budúcnosti predmetom environmentálnej epidemiológie bude aj analýza nových, doteraz málo sledovaných problémov a faktorov zdravia. Tieto existujú ako vzťah medzi životným prostredím a zdravím obyvateľstva. Za doležité dimenzie životného prostredia sa v súčasnosti považujú lokalne fyzikálno-chemické a mikrobiologické environmentálne charakteristiky a ekologicko-geofyzikálna infraštruktúra, ktorá ovplyvňuje (podmieňuje) podmienky životného prostredia, následne sposob života, resp. životný štýl obyvateľstva v príslušnom regióne krajiny (sveta). Epidemiologický prístup k týmto témam sa javí ako najvhodnejší. |