Československá psychologie

Československá psychologie
Husova 4, 110 00 Praha 1, tel. (02) 24 220 979, l. 543

Subklinická paranoja a jej vzťah k emočnému distresu a vzťahovej väzbe
Cieľ: Cieľom výskumu bolo analyzovať vzťahy medzi subklinickou paranojou, emočným distresom a vzťahovou väzbou. Súbor a procedúra: Výskumný súbor pozostával zo 176 študentov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Participantom boli administrované Škála paranoje, Rosenbergova škála sebaúcty, Dotazník blízkych vzťahov a Škála depresie, úzkosti a stresu. Hypotéza: Autori predpokladali, že vyššia miera subklinickej paranoje súvisí s vyššou mierou emočného distresu. Predpokladali tiež, že vzťah medzi neistou vzťahovou väzbou a subklinickou paranojou je čiastočne mediovaný prostredníctvom emočného distresu a sebaúcty. Výsledky: Subklinická paranoja súvisela s nižšou mierou sebaúcty a s vyššou mierou prežívanej depresie, úzkosti a stresu. U participantov s neistou vzťahovou väzbou bola zistená vyššia miera subklinickej paranoje. Najvyššia bola u participantov so zaoberajúcim sa typom väzby. Emočný distres čiastočne medioval vzťah medzi úzkosťou v blízkych vzťahoch a subklinickou paranojou. Emočný distres ale nepôsobil ako mediátor vzťahu medzi vyhýbaním v blízkych vzťahoch a subklinickou paranojou. Nepodarilo sa preukázať mediačný efekt sebaúcty. Limity štúdie: Výskumný súbor tvorili študenti a nebol reprezentatívny vzhľadom na populáciu.
Klíčová slova: subklinická paranoja, emočný distres, vzťahová väzba
Michal Hajdúk, Anton Heretik jr. (2016). Subklinická paranoja a jej vzťah k emočnému distresu a vzťahovej väzbe. Československá psychologie, 60, 1, 26-37.

Subclinical paranoia and its relation to emotional distress and adult attachment
Objectives. The aim of the research was analysis of the relation to sublinical paranoia, emotional distress and adult attachment. Sample and setting. Research sample consisted of 176 students of Faculty of Arts from Comenius University. Paranoia Scale, Rosenberg Self-esteem Scale, Relationship Questionnaire and Depression, Anxiety and Stress Scale were administered to students. Hypotheses. The authors hypothetize that subclinical paranoia will be associated with higher level of emotional distress. They also hypothetize that relation between subclinical paranoia and insecure attachment will be partially mediated by emotional distress and self-esteem. Results. Subclinical paranoia was associated with lower self-esteem and higher levels of depression, anxiety and stress. Participants with insecure attachment have higher level of subclinical paranoia, especially participants with preoccupied attachment. Emotional distress partially mediated association between attachment anxiety and subclinical paranoia. Emotional distress did not mediate association between attachment avoidance and subclincal paranoia. Self-esteem did not mediate relationship between attachment and subclinical paranoia. Study limitation. Research sample consisted only of students and was not representative.
Keywords: subclinical paranoia, emotional distress, attachment

Subklinická paranoja a jej vzťah k emočnému distresu a vzťahovej väzbe
Cieľ: Cieľom výskumu bolo analyzovať vzťahy medzi subklinickou paranojou, emočným distresom a vzťahovou väzbou. Súbor a procedúra: Výskumný súbor pozostával zo 176 študentov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Participantom boli administrované Škála paranoje, Rosenbergova škála sebaúcty, Dotazník blízkych vzťahov a Škála depresie, úzkosti a stresu. Hypotéza: Autori predpokladali, že vyššia miera subklinickej paranoje súvisí s vyššou mierou emočného distresu. Predpokladali tiež, že vzťah medzi neistou vzťahovou väzbou a subklinickou paranojou je čiastočne mediovaný prostredníctvom emočného distresu a sebaúcty. Výsledky: Subklinická paranoja súvisela s nižšou mierou sebaúcty a s vyššou mierou prežívanej depresie, úzkosti a stresu. U participantov s neistou vzťahovou väzbou bola zistená vyššia miera subklinickej paranoje. Najvyššia bola u participantov so zaoberajúcim sa typom väzby. Emočný distres čiastočne medioval vzťah medzi úzkosťou v blízkych vzťahoch a subklinickou paranojou. Emočný distres ale nepôsobil ako mediátor vzťahu medzi vyhýbaním v blízkych vzťahoch a subklinickou paranojou. Nepodarilo sa preukázať mediačný efekt sebaúcty. Limity štúdie: Výskumný súbor tvorili študenti a nebol reprezentatívny vzhľadom na populáciu.
Klíčová slova: subklinická paranoja, emočný distres, vzťahová väzba
Michal Hajdúk, Anton Heretik jr. (2016). Subklinická paranoja a jej vzťah k emočnému distresu a vzťahovej väzbe. Československá psychologie, 60, 1, 26-37.
Subclinical paranoia and its relation to emotional distress and adult attachment
Objectives. The aim of the research was analysis of the relation to sublinical paranoia, emotional distress and adult attachment. Sample and setting. Research sample consisted of 176 students of Faculty of Arts from Comenius University. Paranoia Scale, Rosenberg Self-esteem Scale, Relationship Questionnaire and Depression, Anxiety and Stress Scale were administered to students. Hypotheses. The authors hypothetize that subclinical paranoia will be associated with higher level of emotional distress. They also hypothetize that relation between subclinical paranoia and insecure attachment will be partially mediated by emotional distress and self-esteem. Results. Subclinical paranoia was associated with lower self-esteem and higher levels of depression, anxiety and stress. Participants with insecure attachment have higher level of subclinical paranoia, especially participants with preoccupied attachment. Emotional distress partially mediated association between attachment anxiety and subclinical paranoia. Emotional distress did not mediate association between attachment avoidance and subclincal paranoia. Self-esteem did not mediate relationship between attachment and subclinical paranoia. Study limitation. Research sample consisted only of students and was not representative.
Keywords: subclinical paranoia, emotional distress, attachment