| Autorka načrtáva základné argumentačné zdroje a zdovodňuje, prečo sa psychológia pripojila, hoci oneskorene, k lingvistickému obratu, ktorý nastal vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach. Skúma, čo tento obrat k diskurzu v psychológii vlastne znamená, aká je podoba psychológie, ktorá opúšťa ontologický a epistemologický rámec spoločný pre behaviorizmus, celostnú a kognitívnu psychológiu. Detailnejšie približuje podobu britskej diskurzívnej psychológie (Harré, Gillett, Edwards, Potter, Whetherellová), inšpirovanú najmä Wittgensteinom a Foucaultom. V analýze jednotlivých prístupov se zameriava na epistemologické východiská a argumentáciu, ktorou jednotliví autori zdovodňujú, prečo práve navrhovaná analýza reči má kľúčový význam pre pochopenie myslenia a konania človeka. |
