Cieľom ďalšej časti riešenej štúdie bolo zistiť možnú prioritu niektorých sociálnych faktorov, ktoré poslňujú negatívny vplyv pomalého neurotoxického účinku nízkych hladín olova na neuropsychický vývin detí.
Do výskumu boli zahrnuté 36 skupiny detí vo veku 9 - 10 rokov, žijúcich vo väčšom meste (n = 88), v okolí tohto mesta (n = 87), kde je jeden zdroj znečistenia, t.j. veľký metalurgický komplex, a deti z menšieho mesta s rozvinutým hutným priemyslom (n = 102). Skupina detí (n = 130) z relatívne čistej hornatej oblasti tvorila kontrolnú skupinu.
Neuropsychologická metodika (okrem iných) obsahovala široko zameraný dotazník (zdravotné a sociálne faktory z obdobia prenatálneho a postnatálneho vývinu sledovaného diaťaťa, zdravotný stav rodičov, súrodencov, celková sociálno-ekonomická situácia rodiny) škály správania detí doma a v škole.
Štatistická analýza ukázala, že deti so zhoršeným výkonom vo vyšších intelektových úlohách mali vyššiu hladinu olova v krvi. Súčasne sa ukázalo, že u týchto detí sú prítomné štatisticky významne negatívne posobiace sociálne faktory: nízke vzdelanie matiek, fajčenie v domácnosti, bydlisko detí v blízkosti zdroja znečistenia. Multifaktorová analýza ukázala, že posobenie všetkých faktorov prebieha interaktívne a nemožno niektorý z nich považovať za prioritne posobiaci v daných vyšetrovaných skupinách. |
