Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

dostáva sa vám do rúk prvé číslo 12. ročníka časopisu Gender, rovné příležitosti, výzkum, ktoré obsahuje blok Sondy ze Slovenska. Na začiatku prípravy tohto čísla bola návšteva šéfredaktorky Zuzany Uhde a člena redakčnej rady Mareka Hrubca v Centre rodových štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ponúkli nám, aby sme editorsky pripravili jedno číslo časopisu s príspevkami odborníčok a odborníkov, ktorí sa venujú feministickému a rodovému výskumu. Pracovne sme ho nazvali slovenské. Súčasťou toho počiatočného nápadu bol zámer predstaviť odbornej verejnosti v Českej republike stav feministického výskumu na Slovensku, témy, ktoré autorky a autorov zamestnávajú, ale aj prístupy, ktoré uplatňujú vo svojich výskumoch a reflexiách. Ako editorky sme sa nepokúšali o reprezentatívnosť, snažili sme sa ale ponúknuť istú mozaiku tém i žánrov s nádejou, že poskytnú, aj keď nekompletný, obraz o tom, čo sa v oblasti feministického výskumu na Slovensku aktuálne deje.
Predkladané číslo je tematicky heterogénne a interdisciplinárne. Otvára tiež možnosti konfrontácie odborov z hľadiska prístupov, žánrov aj nárokov. Mariana Szapuová sa vracia k filozofickým argumentom v prospech rodovej rovnosti z dielne Harriet Taylor Mill a Johna Stuarta Milla so zámerom poukázať na tie, ktoré sú hodné pozornosti aj v súčasnosti, keďže stanovisko, proti ktorému sú namierené, t. j. obhajovanie a zdôvodňovanie podriadenej pozície žien na základe ich predpokladanej odlišnej „prirodzenosti“, je stále populárne. Zuzana Kiczková sa zamýšľa nad úlohou, ktorú kategórie súkromného a verejného zohrávajú v analýzach mocenskej asymetrie rodov, so špecifickým zreteľom na možnosti aplikácie týchto analytických kategórií pri tematizácii problému zosúlaďovania zamestnania a rodiny, tak v retrospektívnej, ako aj do budúcnosti zameranej perspektíve. Otázky týkajúce sa súvislostí maskulinity a praktík stravovania približuje vo svojom článku Adam Gajdoš, ktorý poskytuje prehľad a kritické zhodnotenie názorov na danú tému v odbornej literatúre za ostatných desať rokov. Monika Bosá približuje genézu sociálnej práce ako profesie akcentovaním jej úzkej prepojenosti s feministickým hnutím prvej vlny, a to so zámerom oponovať takým stanoviskám, rozšíreným v odbornom prostredí na Slovensku, ktoré odmietajú feministický prístup v sociálnej práci.
V rubrike Eseje nájdete Akty aktualizovania aktov. Sexty a texty Holých báb, ktoré napísala Monika Mitášová. Vo svojej eseji reflektuje výstavu komentovaných aktov pod názvom Holé baby. Necenzurované akty moderných majstrov, ktorá sa konala v Slovenskej národnej galérii v Bratislave a bola súčasťou originálneho feministického projektu, na ktorom sa podieľali Petra Hanáková, Jana Cviková, Jana Juráňová a Eva Filová. Odkazuje na ňu aj obálka tohto čísla, na ktorej je použitá pohľadnica slúžiaca na propagáciu výstavy.
Na nasledujúcich stranách nájdete aj dve state, ktoré presahujú tematický okruh tohto čísla, a to štúdiu Pauly England Genderová revoluce. Nerovnoměrná a zastavená (v preklade Marcely Linkovej) a štúdiu Hany Tenglerovej Politiky nečinnosti: genderová rovnost a česká vědní politika.
V rubrike Diskusie je uverejnená reakcia autora a autoriek príručky o sexuálnom obťažovaní v prostredí vysokých škôl Petra Pavlíka, Ireny Smetáčkovej a Kateřiny Kolářovej na niektoré názory prezentované v diskusii, ktorú ich publikácia vyvolala.
O tom, ako niektoré české autorky čítajú práce svojich slovenských kolegýň, sa môžete viac dozvedieť z recenzií Alice Červinkovej a Hany Maříkovej, venovaných rodovým aspektom vedy a výskumu, resp. života v akademickom prostredí. Etela Farkašová, naopak, ponúka svoje postrehy z čítania knihy českých autoriek Terezy Stöckelovej, Marcely Linkovej a Dagmar Lorenz-Meyer o akademickom poznávaní, vykazovaní a podnikaní. Číslo prináša aj ďalšie recenzie na odborné publikácie, vydané na Slovensku a v Českej republike, napr. recenziu Miroslavy Mišičkovej na knihu Iris Marion Young alebo recenziu Lenky Krištofovej na publikáciu Zuzany Búrikovej a Daniela Millera o au-pairkách. Číslo uzatvárajú správy z niektorých odborných podujatí a nekrológ za nedávno zosnulou feministickou filozofkou Sarou Ruddick.
Na záver sa chceme poďakovať šéfredaktorke Zuzane Uhde za to, že nám dala príležitosť pripraviť toto číslo, ako aj za odbornú pomoc pri jeho príprave, podobne aj členkám a členom redakčnej rady a v neposlednom rade recenzentkám a recenzentom, teda všetkým, ktorí prispeli k realizácii tohto čísla. Dúfame, že vás zaujme.

            Mariana Szapuová a Zuzana Kiczková, hosťujúce editorky