Dnešní datum:
04. 02. 2012

Feministický projekt ASPEKT a Nadácia Friedrich Ebert v Bratislave v spolupráci so zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave usporiadali 22. apríla 2010 v Bratislave seminár „Rodová perspektíva v ekonómii“. O tom, že feministická intervencia a rodovo ukotvený výskum v disciplinárnej oblasti ekonómie nie sú na Slovensku bežné, svedčil aj široký diapazón tém, ktorým sa venovali jednotlivé prednášajúce a prednášajúci. Siahali od predstavovania konceptuálnych prístupov feministickej ekonómie až po aplikácie rodovej analýzy na konkrétne oblasti politík na Slovensku. Moderátorka podujatia Erika Kvapilová (UNIFEM, Bratislava) uviedla príspevky a diskusie zdôraznením dvojsmerného pôsobenia medzi ekonomikou a rodovým usporiadaním spoločnosti. Tak ako makroekonomické politiky majú rôzny dopad na mužov a ženy, tak aj pretrvávajúce rodové nerovnosti sú dôvodom, prečo nie je optimalizovaný výkon ekonomiky.
Gabriele Michalitsch (Ekonomická univerzita, Viedeň) vo svojej otvárajúcej prednáške „Trh a moc: Ekonomické re/produkovanie rodu“ poukázala na význam zápasu za ekonomické práva v ženskom a feministickom hnutí už v 19. storočí. Predovšetkým však opísala terén, v ktorom sa feministické ekonomické uvažovanie pohybuje. Za jeho hlavné osi považuje chápanie práce – výrobnej aj reprodukčnej, atribúciu a distribúciu príjmov, sociálny systém a daňový systém. Michalitsch pripomenula, že pripisovanie reprodukčnej práce ženám nepramení len zo žitých tradícií, ale má aj zjavné ekonomické dôvody. Kým „hlavný“ trh práce ovládajú muži, ženám zostáva „marginálny“ trh práce, v ktorom sa sústreďujú atypické a prekérne formy zamestnávania s nízkymi príjmami, vysokou neistotou a minimálnymi kariérnymi príležitosťami. Nerovnosti na trhu práce sa reprodukujú aj v systémoch sociálneho zabezpečenia. Autorka predniesla aj krátky rodový pohľad na zdaňovanie, podľa ktorého ženy profitujú najmä z progresívneho zdaňovania príjmov jednotlivcov a naopak, negatívne dôsledky pre ne majú spotrebné dane a rovná daň. To vytvára rodovo nepriaznivý obraz o daňových systémoch pravdepodobne nielen na Slovensku.
Anna Zachorowska-Mazurkiewicz (Jagiellonská univerzita, Krakov) v príspevku „Ekonomika starostlivosti v ekonomickom myslení“ pokračovala v opise konceptuálnych rámcov, ktoré ako výskumný program ponúka feministická ekonómia. Samotné rozlíšenie toho, čo je práca a čo je starostlivosť, je historicky podmienené vznikom námezdnej práce, ktorá priniesla stotožnenie práce s aktivitami vykonávanými výlučne na trhu. Podľa Zachorowskej-Mazurkiewicz je starostlivosť „vzťahovou prácou“, lebo súbežne s vykonávaním starostlivosti sa medzi osobou, ktorá je poskytovateľkou starostlivosti, a osobou, ktorá je jej prijímateľom, vytvára aj určitý vzťah. Starostlivosť sa skladá z troch komponentov – motivácie pre ňu, ktorá objasňuje, prečo sa aktivita starostlivosti vôbec iniciuje a pokračuje ďalej, potom zo samotnej práce, ktorá vzťah starostlivosti ustanovuje a udržiava, a napokon zo zdrojov potrebných pre starostlivosť, t. j. materiálnej podpory a času. Hoci by tieto tri komponenty starostlivosti mohli zaujať ekonomické myslenie aj z pohľadu jeho bežných výskumných otázok, nedeje sa tak. Podľa poľskej ekonómky je to tak najmä preto, lebo pri starostlivosti je problematická separácia vzťahu od práce, ďalej kvôli nerovnej distribúcii potrieb a zodpovednosti v spoločnosti, a predovšetkým pre sociálne a osobné normy, ktoré to, kto má potreby a kto je zodpovedný za ich uspokojovanie, určujú veľmi rigidne. Starostlivosť, resp. konkrétne materstvo, sa tak podľa feministických ekonómiek (Susan Himmelweit, Paula England) stávajú penaltou, znevýhodnením.
V rozvíjaní problematiky starostlivosti na konkrétnom prípade pokračoval Daniel Gerbery (Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava) v príspevku „Rodové implikácie starostlivosti o deti na Slovensku“. Gerbery chápe starostlivosť ako antropologickú konštantu a postoje k nej odvodzuje od jej vzťahu k možnostiam ekvilibria v rodových vzťahoch. V súčasnosti sa spoločnosti nachádzajú v suboptimálnej pozícii medzi dvomi ekvilibriami – povojnovým ekvilibriom zosobneným v postave muža – živiteľa rodiny, a viac želaným než uskutočňovaným ekvilibriom rodovej rovnosti. Tendovanie k rodovej rovnosti ukazuje napr. aj porovnanie výsledkov prieskumov verejnej mienky European Value Survey z rokov 1991 a 2008 na Slovensku, ktoré skúmali presvedčenie o možnosti vytvorenia vrúcneho vzťahu medzi pracujúcou matkou a jej dieťaťom. Meniacim sa názorovým a hodnotovým postojom na Slovensku však vonkoncom nezodpovedá infraštruktúra starostlivosti. Počet nevybavených žiadostí o umiestnenie dieťaťa v materskej škole je veľmi vysoký, pričom už samotné uchádzanie sa o miesto je nižšie než reálna potreba. V prípade jaslí pre deti do dvoch rokov je situácia ešte komplikovanejšia – neexistuje pre ne totiž centrálna autorita, ktorá by ich správu mala na starosti. Preto podľa prednášajúceho treba silný pronatalistický diskurz politík konfrontovať s priznaním existujúceho stavu.
Dvojica sociologičiek z Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave, Jarmila Filadelfiová a Zora Bútorová, na základe prieskumov verejnej mienky poskytli možné odpovede na otázku „Ženy a muži v práci a rodine: prečo je podľa sociologičiek užitočná rodová perspektíva v ekonomike“. Filadelfiová sa zamerala na tri okruhy problémov – zmeny v reprodukčnom správaní a s nimi súvisiace zmeny v štruktúre rodín, sféru domácnosti a rozdelenie domácich prác a starostlivosti a napokon na oblasť platenej práce. Podľa nej zmeny vo vekovej štruktúre pracovnej sily vyvolávajú potrebu nových pracovných vzorcov pre staršiu generáciu. Vplyvom starnutia a zmenšovania rodín sa tiež znižuje potenciál pre starostlivosť o starších členov rodiny, za ktorú sú tradične zodpovedné ženy. Problémom verejnej politiky je predovšetkým izolovanosť jednotlivých agend a nezohľadňovanie širších cieľov v politikách. Rodová politika ide prinajlepšom „vedľa“ politiky rodinnej, alebo – ako upozornila moderátorka Erika Kvapilová – tieto dve politiky smerujú skôr proti sebe. Zora Bútorová sa podrobnejšie venovala tomu, ako ženy a muži na Slovensku reflektujú existujúcu rodovú nespravodlivosť. Za najlapidárnejší považujú respondenti a respondentky prieskumov mzdový rozdiel. Pohľad žien a mužov naň sa však veľmi líši – napr. až dve pätiny mužov si myslia, že ženy za rovnakú mzdu odvádzajú slabší výkon, a preto by mohol byť ich nižší zárobok aj legitímny. Alarmujúcim je oslabené vnímanie rodových nerovností u mužov aj žien v porovnaní rokov 2006 (výsledky výskumníčky publikovali v Ona a on na Slovensku. Zaostrené na rok a vek, IVO, Bratislava 2008) a 2009. Tento posun je súčasťou širšieho trendu oslabovania vnímania nerovností napr. aj Rómov a Rómiek, či sexuálnych menšín. Kým vnímanie sociálnych nerovností a nespravodlivosti pred rokom 2003 posilňovali aj diskusie súvisiace s procesom prístupu Slovenska do Európskej únie, tento trend sa v uplynulých rokoch celkom zvrátil.
Príspevok „Stredoeurópska skúsenosť s krízou z rodového hľadiska“ Oľgy Pietruchovej (Ženská loby Slovenska) bol – žiaľ – jediný, ktorý sa venoval problematike ekonomickej krízy. Skúmanie rodových aspektov krízy by pritom malo byť v súčasnosti jednou z priorít výskumu – existujúce štrukturálne ukazovatele totiž podľa prednášajúcej nereflektujú dianie v komunitách a rodinách. Navrhuje preto jednak analýzu toho, kto benefituje z krízových balíčkov vlád, a jednak sledovanie dlhodobých dôsledkov týchto opatrení a ich vzťahu k politikám rodovej rovnosti. Mnohé vlády na krízu reagovali tak, že neposilňovali politiky zachovania zamestnanosti a sociálnych istôt, ale podporovali verejné investície v oblasti materiálnej infraštruktúry, ktorá je doménou mužov (napr. zatepľovanie domov v stavebníctve, výstavba diaľnic, tzv. „šrotovné“ ako podpora predaja automobilov). Podľa Pietruchovej možno očakávať, že po týchto podporných politikách nastúpi šetrenie vo verejnej správe, v ktorej sú zase zamestnané najmä ženy. Šetrenie vo verejnej sfére pritom postihuje ženy dvojako – ako tie, ktoré v nej pracujú, a aj ako tie, ktoré jej služby využívajú najčastejšie. Znepokojujúci je fakt, že spoločenský diskurz o problematike krízy formujú predovšetkým priemyselné zväzy či bankové inštitúcie. Možnosť participácie tých, ktorí sú krízou postihnutí najviac, je minimálna. Obmedzené sú aj možnosti konania ženských mimovládnych organizácií, ktoré sa všade v Európskej únii v súčasnosti nachádzajú v kritickej finančnej situácii.
Na podujatí sa stretlo približne sto účastníčok a účastníkov, predovšetkým však tých, ktoré a ktorí sa rodovej problematike venujú dlhodobo. Malý záujem ekonómiek a ekonómov o seminár pravdepodobne spôsobil nenaplnenie očakávaní organizátoriek a organizátorov. Bude vynikajúce, ak tie a tí, ktorí sa venujú makroekonómii, či už v štátnych inštitúciách a verejnej správe, alebo aj na odborných a vysokoškolských pracoviskách, siahnu po publikáciách vydávaných feministickým projektom ASPEKT v edícii Aspekty. K v poradí dvanástej publikácii v tejto edícii s názvom Spravodlivosť v rodových vzťahoch. Aspekty rozdeľovania (nielen) zdrojov (ASPEKT, Bratislava 2010), ktorá obsahuje štúdie Barbary Stiegler o politikách uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreaming) a rodového rozpočtovania a Gabriele Michalitsch o feministickej politike proti kríze, pribudne na jeseň 2010 aj zborník príspevkov z aprílovej konferencie. Ako uviedla Jana Cviková, publikácie sa usilujú o to, aby sa „pojmu rod, ktorý bol kedysi subverzívnym, no túto subverzivitu postupne stráca svojou byrokratizáciou a prelínaním sa najmä s úradníckymi štruktúrami, jeho schopnosť podrývania mocenských štruktúr navrátila“.