Tento diel by chcel byť tak trochu vianočným špeciálom, preto sa v ňom rozprávame aj o darčekoch. Tiež je to ale posledný Klímapodcast tohto roka a preto hodnotíme rok 2021, aký ho mali urbanistka Milota Sidorová a moderátor Viktor Vincze. Milota hovorí o svojom sťahovaní sa a o tom, aký má vzťah k veciam. Viktor o svojom lietaní a o tom, ako bol mesiac vegetariánom. Hovoríme aj o parkovacej politike v Bratislave, ale aj iných politikách, o aktivizme, o živote v meste aj na dedine, aj o tom, ako komunikovať, čo je v téme zmeny klímy naozaj dôležité. A rozprávame sa aj o vonkajšom a vnútornom šťastí. Aké je ktoré, vysvetľuje Milota, ktorá vám tiež povie, v akom jazyku takto šťastie rozlišujú a čo ju na tom fascinuje. Pôvodne to mal byť sviatočnejší podcast, bez množstva varovných dát a ťaživých faktov, čo sa podarilo. Zároveň z neho ale hostia Kataríny Kozinkovej urobili aj mimoriadne zaujímavé a úprimné rozprávanie nielen o svojej práci, ale aj o sebe samých, a tak v ňom nájdete aj mnoho inšpirácie pre svoj vlastný život, ak chcete byť ohľaduplný voči svetu okolo nás. Celý tím Klímapodcastu SME sa na vás teší s ďalšími epizódami v roku 2022. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

"Zdraví ľudia v podstate nie sú ohrození tepelnými extrémami. Keď je v lete horúco, tak zdravý človek je samozrejme viac unavený a viac vyčerpaný, ale riziko fatálneho dopadu na jeho zdravie je celkom malé. Povedzme, že vek ani nie je taký rizikový faktor, ale u starších ľudí je riziko chronických chorôb, ktoré zhoršujú termoreguláciu," hovorí Aleš Urban, ktorý sa venuje humánnej bioklimatológii. Na otázku Kataríny Kozinkovej, ako teda pripraviť telo na horúčavy, hovorí: "Univerzálna rada je snažiť sa byť zdravý a udržovať sa fit." "Sú to veci, ktoré som si ako študent alebo dieťa neuvedomoval. Proste som si hovoril, tak tento rok je teplejšie leto, inokedy je chladnejšie leto. Horúčavy a extrémne teploty sú neviditeľná hrozba. Nelámu sa stromy, neprevracajú sa vlaky, nie je to veľmi vidieť. A potom, keď sa človek pozrie na dáta, tak to tam je vidieť celkom jasne," povie tiež Urban. Štvrtý diel Klímapodcastu je o zmene klímy a našom zdraví. Ako sú naše mestá a dediny pripravené na extrémne teplá? Ako často a aké veľké horúčavy nás čakajú v blízkej dobe? A čo okrem horúčav nás ešte čaká v miernom pásme? Čo zaujímavé vybádali humánni bioklimatológovia po celom svete? Hosťom tohto dielu Klímapodcastu je klimatológ Aleš Urban. Vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu a teraz pracuje v Ústave fyziky atmosféry českej Akadémie vied. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

"Sme súčasťou ekosystému, ktorý je v rámci Európy tak dôležitý, ako je Amazónia v rámci sveta a sú to Karpaty. Karpaty sú najväčšie súvislé zalesnené územie a je tu ďaleko najviac pralesov v rámci Európy," hovorí ekológ a aktivista Erik Baláž. Tretí diel Klímapodcastu je o lesoch. O tom, či politici myslia vážne slová o zastavení odlesňovania, v akom stave sú lesy na planéte a ako sa o lesy staráme na Slovensku. "Ľudia možno nerozumejú do hĺbky problémom životného prostredia. Politici takisto nie. Ale verejnosť alebo voliči chcú od politikov, aby robili nejaké politiky, lenže ani volič nevie úplne presne čo, lebo to by mal povedať expert, to je ako pri covide. Politici potrebujú dať nejaké signály, ale to nie sú nutne tie najlepšie riešenia, ktoré by napríklad oporučli experti," hovorí tiež v podcaste Baláž. Erik Baláž odpovedá aj na to, v akom najkrajšom lese kedy bol a ak by mal byť nejaké zviera, aké by si vybral. Hosťom Kataríny Kozinkovej je ekológ, aktivista, filmár a autor kníh o ochrane prírody, bývalý politik a držiteľ ocenenia Biela vrana, ktoré dostal za "výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody", Erik Baláž. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

"Teraz, v tejto šiestej správe, sa v podstate iba zvýšila istota, že za zmenou klímy je človek. Ale tie istoty sa už veľmi dlho pohybujú nad 90-timi percentami," hovorí český klimatológ Radim Tolasz, ktorý sa spolupodieľal na príprave šiestej klimatickej správy IPCC. "Medzispráva IPCC z roku 2018, ktorá sa volala Oteplenie o 1,5 stupňa, hovorila, že niekedy najneskôr v roku 2040 prekonáme 1,5-stupňový limit. Správa, ktorý vyšla tento rok (pozn. 2021) hovorí, že to bude už niekde blízko po roku 2030. Takže, keď to zjednoduším, tak je to zrýchlenie o desať rokov. A to je samozrejme veľmi varovné," vysvetľuje Tolasz, ako sa klíma mení rýchlejšie, ako vedci predpokladali. V podcaste sa Katarína Kozinková s Tolaszom rozpráva aj o bodoch zlomu, o ktorých šiesta správa píše už ako o vedecky potvrdených faktoch, o tom, či je šiesta správa IPCC pre ľudstvo posledným varovaním aj o tom, či z toľkých faktov o klíme, ktoré denne vidí, má niekedy zlé nálady. Klimatológ hovorí aj o tom, čo je podľa neho najväčšou hrozbou zmeny klímy a kde, naopak, vidí najväčšiu príležitosť pre ľudstvo, čo zmeniť do budúcnosti. Hosťom druhého dielu tretej série Klímapodcastu denníka SME je klimatológ Radim Tolasz. Pracuje v Českom hydrometeorologickom ústave a je zástupcom Českej republiky v medzivládnom paneli o zmene klímy pri OSN (IPCC). V roku 2019 sa stal v Česku prvým laureátom Ceny za komunikáciu zmeny klímy. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

„1,5 je reálnych, ale nehovorím, že za súčasných podmienok, jeden a pol je maximálne oteplenie, ktoré chceme dosiahnuť v roku 2100. To, že sme teraz na 2,4 neznamená, že 1,5 je nereálnych. Ale nie je reálnych s týmito záväzkami,“ hovorí Gabriela Fischerová, ktorá viedla tím slovenských vyjednávačov na klimatickej konferencii OSN v Glasgowe (COP26). Od tejto konferencie sa globálne veľa čakalo. Konala sa po tom, ako správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu jasne povedala, že za otepľovaním je človek. Z 26-tich COP-ov, ktoré sa doteraz konali, reprezentovala Gabriela Fischerová Slovensko na 19-tich. Myslí si, že ten ostatný, ktorý skončil dva týždne dozadu, bol úspešný. V podcaste vysvetľuje, prečo je o tom presvedčená. „To, že sa mladí zaujímajú o problematiku zmeny klímy, nám hodne pomohlo, že sa vyjednávanie posúva. To treba povedať. Kým zmena klímy pred 10-timi, 15-timi rokmi nikoho veľmi nezaujímala, tak ani politicky sa tomu nevenovala veľká pozornosť - čo je pochopiteľné, polici riešia tie problémy, ktoré trápia ich voličov,“ povie tiež Fischerová. Hovorí aj o tom, čo musíme urobiť, aby sa číslo 1,5 stalo reálnym stropom globálneho oteplenia, prečo sa v Glasgowe delegáti nestretali s protestujúcimi mladými ľuďmi a aké príležitosti zmena klímy do budúcnosti ľudstvu prináša. Hostkou prvého dielu tretej série Klímapodcastu denníka SME, ktorý je o glasgowskej globálnej klimatickej konferencii a o tom, ako klimatickú zmenu zastaviť, je naša hlavná vyjednávačka a riaditeľka sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia Gabriela Fischerová. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

Ako reaguje ľudské telo na extrémne teploty? Aj také, aké zažívame toto leto. Čo sa v ňom deje, keď tropické dni opakovane striedajú tropické noci? Čo o tom zatiaľ vyskúmali vedci a zistili zdravotníci a ako sa budú musieť zmeniť naše životy, mestá či celá krajina, aby sme teplotné extrémy počasia zvládali lepšie. Dokáže sa ľudské telo časom prispôsobiť horúčavám alebo budeme musieť prebrať siestu z južnej Európy a zabudovávať klimatizácie do bytov a kancelárií? Hostkou 20. dielu Klíma podcastu denníka SME je Zuzana Klocháňová. Začínala ako výskumníčka na Trnavskej univerzite, kde skúmala vplyv zmeny klímy na zdravie. Teraz pracuje na Úrade verejného zdravotníctva v oblasti podpory zdravia a zvyšovania zdravotnej gramotnosti. V podcaste budete počuť aj priame svedectvá záchranára Františka Majerského, ktorý túto prácu robí už 15 rokov. Je aj prezidentom Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov. Pre zhodnotenie tohto leta z hľadiska extrémnych teplôt, na Slovensku aj vo svete, napríklad v Kanade a USA, kde horúčavy bohužiaľ vo veľkom zabíjali, sme zašli za meteorológom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, klimatológom Jozefom Pechom. Tento diel končí druhý sériu Klíma podcastu denníka SME. Tešíme sa na vás na jeseň v tretej sérii. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

„Jednoduchým sedliackym rozumom povedané, ak nehýbeme pôdou, tak neuvoľňujeme CO2, a prírode už týmto spôsobom robíme dobre,“ hovorí o svojich bezorebných postupoch farmár Bálint Pém. „Tieto pestovateľné postupy v severnej Amerike i v južnej Amerike už majú celkom rozvinuté. Oni nepestujú intenzívnym spôsobom. V Európe, pretože je tu veľmi vysoká koncentrácia civilizácie a veľmi vysoká cena pôdy, sme nútení postupovať opačne. To, čo si ľudia želajú - viac ekológie, si protirečí. Ľudia by si mali uvedomiť, že pole sa nedá nafúknuť,“ dodáva. 19. diel Klímapodcastu denníka SME je o farmárčení a klíme. Vybrali sme sa do farebných polí kukurice, maku či lucerky, kde sme strávili jeden veľmi horúci letný deň, keď a teploty šplhali k 40-tke. Hosťom tejto epizódy je agromanažér a pestovateľ maku z najjužnejšej časti Slovenska, z obce Patince. Pán Pém nemá pluh a teda vôbec neorie. Snaží sa hospodáriť na zdravých základoch a pôdu rekultivuje a obhospodaruje ju šetrne. Niektorí konvenčne hospodáriaci farmári z okolia si pri ňom ťukajú na čelo, jeho kolega z kombajnu nám však povedal, že toto je podľa neho budúcnosť. Z podcastu sa dozviete, ako rozdielne znáša extrémne horúčavy klasicky a ekologicky pestovaná kukurica. Koľko CO2 zachytáva les a koľko hektár dobre založeného poľnohospodárskeho porastu. Rozprávame sa o burine aj poľnohospodárskej politike, o iných farmároch, o počasí a jeho výkyvoch aj o tom, prečo sa niekto rozhodne dať na neľahkú cestu experimentov s pôdou a trpezlivo už niekoľko rokov skúša, ako sa priblížiť prírode a zároveň dopestovať dosť zdravých potravín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

"Klimatické zmeny nemôžu byť niečo, čo sa udeje len v Paríži, ale tak, aby to ľudia chápali, nielen aby to bolo technokratické," hovorí ekonóm, pedagóg na vysokej škole a bývalý politik Miroslav Beblavý. O Slovensku hovorí, že zelené témy vnímame ako menej dôležité a je to preto, lebo musíme nájsť cestu ako dobiehať životnú úroveň s tým, aby to bolo udržateľné a to je podľa neho ťažšie ako Švédsko. Tento diel klíma podcastu je o svetovej aj slovenskej politike. O tom, ako bude vyzerať svet bez fosílnych palív a čo to môže urobiť s demokraciou. Či vyrieši svet klimatickú krízu pokojne alebo ak hrozia konflikty, kde a prečo. Hovoríme aj o tom, ako by mali politici hovoriť o klimatických politikách, aby ich ľudia prijímali pozitívne. A ktoré krajiny to už teraz robia lepšie ako iné a v čom. Či je náhoda, že väčšina mladých klimatických aktivistov sú ženy a dievčatá. A či sa dá misia boja s klimatickou krízou prirovnať ku Kennedyho plánu pristáť na Mesiaci. Beblavý ide učiť na politickú školu Science Po a tak sa rozprávame aj o tom, ako sa budúci politici učia o tom, akou veľkou výzvou je klimatická zmena a ako ju uspokojivo riešiť. A vôbec o tom, či mladým ľuďom dostatočne komplexne vysvetľujeme, čo hrozí a ako z toho von. Pýtame sa ho aj na to, ako on rieši tému klímy vo svojom súkromnom živote a či sú ľudia oprávnene nahnevaní na politikov, že robia málo. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

„Bolo to pre mňa extrémne náročné, zvieralo mi žalúdok a ťažko som sa z toho spamätával,“ hovorí o tom, čo videl v teréne na južnej Morave zničenej tornádom meteorológ Tomáš Púčik. „Chodíme do terénu, aby sme zistili, aké intenzívne to tornádo bolo a aká rýchlosť vetra spôsobila dané škody,“ vysvetľuje, prečo teraz celé dni trávil vonku rozhovormi s ľuďmi a mapovaním zničených domov. Tento diel je celý o tornádach, nielen o tom, ktoré ničilo domy a prenášalo strechy, autá či sedemtonovú maringotku na Břeclavskú a Hodonínsku, ale aj o všetkých ostatých. Tých, ktoré sú v kronikách a štatistikách, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Prečo je také ťažké ich predpovedať, môže ničivé tornádo zasiahnuť aj Slovensko a našli vedci súvis medzi intenzitou tornád a zmenou klímy. Tomáš Púčik pracuje v Európskom laboratóriu pre výskum intenzívnych búrok. A vo svojej dizertačnej práci sa venoval prostrediam, v akých sa vytvárajú V Európe intenzívne búrky a ako sa tieto prostredia budú meniť v budúcnosti pod vplyvom klimatickej zmeny. V podcaste však hovorí nielen ako vedec, ale aj o tom, ako ľudsky prežíval dni v teréne a čo ho fascinuje na búrkach. Rozprávame sa aj o tom, či vedci potvrdili, že s postupujúcou klimatickou krízou sa bude zvyšovať frekvencia tornád. Či vieme, akú funkciu majú tornáda v atmosfére alebo prečo sa termín „tornádo“ za socializmu u nás nemohol používať. Budete počuť aj výpovede samotných obyvateľov tvrdo zasiahnutej Moravskej Novej Vsi. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

„Vo všeobecnosti je výkonnosť viac zaužívaný princíp. Potom sú investori, ktorí sú zameraní na dopad svojich investícií, čiže viac na to, do čoho dávajú peniaze. Týmto investorom možno nevadí, keď ich investícia zarába menej ako všeobecný trh alebo hriešne akcie, ktoré sú ako keby opakom environmentálne a sociálne zodpovedných investícií,“ hovorí portfólio manažér Matej Varga. Čo sú „zelené“ fondy, kedy vznikli a prečo? Čo sú hriešne investície? Investuje niekto prioritne na základe uhlíkovej stopy a menej mu záleží na výnosnosti? 16. diel Klímapodcastu denníka SME je o zelenom investovaní. Dozviete sa, či sú zelené fondy nejako štandardizované? Kde si môže verejnosť overiť etickosť podnikateľa alebo firmy do ktorej chce investovať? A čo všetko sa ráta do výsledného skóre uhlíkovej stopy nejakého fondu? Hovoríme o tom na príklade výrobcu elektromobilov. Rozprávame sa aj o tom, ako sme na tom so zeleným investovaním na Slovensku? Ako sa správa typický investor „našinec“ či ako zvolenie Joea Bidena zmenilo výkonnosť zelených investícií v Spojených štátoch? Pozeráme sa aj do budúcnosti, na to, čo budú top investície o desať rokov a či medzi nimi budú už aj nové technológie pre boj s klimatickou krízu. Debatujeme, či zelené investície menia svet alebo či raz zelené investovanie v objeme preskočí to hriešne. Hosťom tohto dielu je odborník, ktorý investície priamo manažuje, Matej Varga, ktorý je vedúcim riadenia investícií v Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. A tento diel spolumoderuje aj Adam Valček. V podcaste sa rozprávame o investovaní, ale neposkytujeme investičné poradenstvo. Žiadna informácia či opis produktu nepredstavujú ponuku v zmysle príslušných právnych predpisov z oblasti investovania, a historické výnosy jednotlivých investičných nástrojov negarantujú budúce výnosy, s investovaním sú spojené riziká. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

„Nosná téma v 90-tych rokoch boli kyslé dažde a ozónová diera, na to bola sústredená pozornosť, to sa riešilo. A medzitým sa človek dozvedel, že je aj problém zmeny klímy,“ hovorí Anna Violová, prvá riaditeľka odboru ochrany ovzdušia na slovenskom ministerstve životného prostredia. O pár rokov na to, na rok 1995 a Berlín, kde bola prvá klimatická konferencia, spomína už ako na stretnutie, kde všetci boli „plní entuziazmu, že chceme problém zmeny klímy riešiť a musíme mu zabrániť, aby aj budúce konferencie mohli zdravo žiť.“ Rozprávame sa o tom, ako sa na ministerstve tvorili ku klíme prvé zákony, ako na ne reagoval priemysel, ako informovali verejnosť, aj aké to bolo, reprezentovať Slovensko vonku. Tiež o tom, ktorá krajina bola vtedy pre nás najväčšou inšpiráciou a prečo. Hodnotíme, čo sa podarilo a ako vidí pani Violová situáciu dnes, ako ona sama pociťuje prejavy klimatickej zmeny, aj čo sa podľa nej bude diať o desať či tridsať rokov, aké hrozby a výzvy sú pred nami a ako vidí šancu, že ich zvládneme. Anna Violová je dnes na dôchodku, má 80 rokov a žije v Bratislave. Študovala na technickej univerzite, pred ministerstvom pracovala v Dimitrovke, najskôr na zavádzaní bezexhalátových výrob, neskôr na kontrole životného prostredia. V podcaste budete počuť aj ďalších hostí. Súčasnú riaditeľku sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Gabrielu Fischerovú a profesora Milana Lapina, klimatológa a meteorológa, ktorý stále pracuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

„Je dôležité, aby sme ľudí nevodili za nos, aby sme ich ochotu si priplatiť alebo zľaviť zo svojich nárokov v záujme ochrany životného prostredia a znižovania dopadov aj na klímu nezneužívalo na to, že len ďalej budeme pokračovať v systéme, v akom fungujeme teraz a ktorý ničí životné prostredie. Z tohto hľadiska to vnímam ako veľké riziko. Keď sa potom ukáže, že výrobca ich len manipuloval, dôvera ľudí v to, že niečo sa môže zmeniť, sa s každým takýmto prípadom znižuje. A môže dôjsť až k poklesu angažovanosti alebo ochote čokoľvek zmeniť,“ odpovedá hostka Kristína Hudeková na otázku, prečo sa o greenwashingu, na prvý pohľad skôr spotrebiteľskej téme, rozprávame v klíma podcaste. Táto epizóda je aj na vaše želanie, veľa z vás si žiadalo o greenwashingu samostatný diel. Dozviete sa, čo je greenwashing, kedy a kto tento termín prvý raz použil a v akej súvislosti. Prečo ho firmy používajú a ako úspešne. Komu veriť a ako si zistiť, čo je len falošný marketingový ťah a čo je naozaj zelené, eko alebo trvalo-udržateľné. Venujeme sa tiež greenwashingu v politike a rozoberáme príklady krajín, ktoré sú dobré v opatreniach proti tejto klamlivej praktike. Hostka 14-teho dielu Klímapodcastu je Kristína Hudeková, výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Živica, ktorá sa venuje vzdelávaniu a ekoporadenstvu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

“Príroda je stredobodom môjho života už od malička, všetko čo robím, smeruje k ochrane prírody. O klimatickej kríze som čítal aj v 90-tych rokoch, vtedy to boli skôr výstrahy a nejako som to úplne až tak vážne nebral. Pretože stále som vnímal, že priame ničenie prírody, to je to, čo je dôležitejšie v ohrození biodiverzity.  Ale v súčasnosti už tie vplyvy je stále vidno viac. Napríklad v riekach. Tým, že sa trochu oteplí, zmení sa teplota vody. A čím je voda teplejšia, tým je tam menej kyslíka a máme oblasti, kde boli pstruhy alebo lipne a už tam nie sú, pretože v tej vode je menej kyslíka a viac živín. A jednoducho tie ryby tam nie sú,” hovorí ekológ, aktivista, režisér, autor kníh o ochrane prírody a politik z mimoparlamentnej strany SPOLU Erik Baláž. Aký význam má biodiverzita pre reguláciu klímy? A ako to celé funguje - ako nám biodiverzita pomáha zmierňovať klimatickú krízu? Ako je uhlík uložený v prírode a prečo je to dôležité? Čo sa stane, keď to narušíme? Prečo z hľadiska záchytu uhlíka nefunguje, keď prales nahradíme plantážou? Ktoré sú najohrozenejšie ekosystémy na Slovensku a ktorý živočích z našej prírody by mohol byť ekvivalentom pre obraz ohrozeného bieleho medveďa z ľadovej kryhy? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

"Rok 2020 bol pre Slovensko extrémny, bol dosť protikladný. Prvá polovica roka bola mimoriadne teplá a mimoriadne suchá, mali sme na Slovensku málo snehu, zaznamenali sme extrémne slnečný, ale aj extrémne suchý apríl, z oblohy spadlo úplné minimum, čo mohlo spadnúť. Potom prišli dažde a celé sa to otočilo. Prichádzali dosť často búrky, boli veľmi silné a dosť často stacionárne. Toto sa opakovala až do konca augusta. Leto prišlo až koncom augusta, začiatkom septembra. Všetko sa to zlomilo 25. októbra kedy začalo intenzívne pršať a nasledovali povodne," tak sumarizuje rok 2020 meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho. "Celkovo bol celý rok veľmi teplý, napriek tomu, že leto nebolo až také horúce," dodáva tiež. Toto je 12. diel klíma podcastu denníka SME a jeho obsahom je rok 2020 z hľadiska klímy na Slovensku. To, čo čítate zhrnuté v úvode, rozoberáme podrobne, jedno ročné obdobie za druhým, aj s dôsledkami a príčinami. Rozprávame sa aj o konkrétnych lokalitách, ktorých sa extrémy ako sucho, povodne či veľké teplá priamo dotkli. V závere podcastu Jozef Pecho hovorí o tom, že v apríli bude vydaná 6. IPCC správa. Medzi nahrávaním podcastu a jeho vydaním sa tento dátum zmenil, po novom by mal vyjsť v júli 2021. Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková, Jakub Filo a Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

„Klimatológov rok 2020 prekvapil. Skončil, spolu s rokom 2016, ako najteplejší v histórii. Ešte na jeseň sa zdalo, že skončí na druhom, treťom mieste. Ale potom sa stala taká vec, že aj napriek fenoménu La Niña, ktorá sa vyvinula v priebehu leta, prišla naozaj veľmi extrémne teplá jeseň, november a december. A tieto dva mesiace dosť postrčili rok 2020 a napokon sa zaradil s 2016 na prvé miesto,“ vysvetľuje meteorológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho, ako to bolo s minulým rokom. Rok 2020 bol podľa Pecha naozaj hojný na početné meteorologické a klimatické extrémy. V podcaste rozoberieme ničivé požiare v Austrálii, ničivé povodne v Číne, Indii či Pakistane aj historicky najaktívnejšiu sezónu atlantických hurikánov. Okrem extrémov sa rozprávame aj o hladine a teplote svetových oceánov, vrátane toho, ako sa prehrievajú aj o ľadovcoch. Klimatológ tiež vysvetľuje, ako sa počíta priemerná ročná globálna teplota a na akom konkrétnom čísle skončil rok 2020. Ako dopadli celkovo globálne emisie a či ich nejako znížila pandémia Covidu. A či poklesli nejako celkové koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. A tiež, či k znižovaniu emisií pomáhajú aj zelené politiky a opatrenia, ktoré teraz prijímajú mnohé krajiny sveta. Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková, Jakub Filo a Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

S ministrom životného prostredia Jánom Budajom sa Katarína Kozinková rozprávame o tom, čo je pre Slovensko v boji s klimatickou zmenou najdôležitejšie. Vláda podľa ministra schválila Vládnu radu pre adaptačné problémy a klimatickú zmenu. A živo pracujú aj pracovné skupiny, jedna pre adaptáciu a druhú pre nízkouhlíkovú stratégiu, sú v nich aj priemyselníci a podnikatelia a obe skupiny majú až do sto ľudí, predstavuje minister, ako široko sa na úrovni štátu pracuje na téme klímy. Rozprávame sa aj o Pláne obnovy a o tom, či do neho boli zapojeni aj odborníci ministerstva životného prostredia a ako spokojný je Budaj s jeho finálnou podobou. Pýtame sa ho aj na komunikáciu témy klimatickej zmeny, či ministerstvo robí dosť a komunikuje jasne a jednoznačne aj voči bežným občanom. A napokon sa rozprávame o mladom klimatickom hnutí, ktoré vzniklo aj preto, že politici robia podľa mladých ľudí málo. Čo si o tom myslí minister Ján Budaj? Robia politici dosť a robí on sám dosť pre p zastavenie klimatickej zmeny? Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková, Jakub Filo a Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

Toto je deviaty diel Klíma podcastu denníka SME. S Jakubom Filom sa Katarína Kozinková rozpráva o fenoméne Grety Thunberg. Ako sa stalo, že mladé dievča zo Švédska, ktoré prestalo v piatky chodiť do školy a sedelo s tabuľkou Školský štrajk za klímu pred parlamentom, zrazu reční v OSN, stretáva sa prezidentom Barackom Obamom alebo Emmanuelom Macronom a v zuboch ju má Donald Trump natoľko, že o nej píše nenávistné tweety? Kto sú mladí ľudia po celom svete, ktorí ju nasledujú a bude téma potreby riešenia klimatickej krízy rezonovať aj bez nej? Aký je jej osobný príbeh, ako ona sama vníma hejty a čo ju vie naozaj nahnevať? Čo na nechodenie do školy hovoria jej rodičia a učitelia? A čo hovorí Greta o tých, ktorí nežijú ako ona? Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková , Jakub Filo a Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

Toto je ôsma epizóda Klíma podcastu denníka SME. Katarína Kozinková sa s Jakubom Filom rozpráva o tom, čo môže, a vlastne by aj mal robiť, zodpovedný obyvateľ planéty pre riešenie klimatickej krízy. Takýto diel ste si najviac žiadali vy, naši poslucháči. Chceli ste návod, čo má najväčší zmysel aby ste robili vy sami. Možno vás prekvapíme, ale tento diel začneme globálne, politikou a potrebou veľkých systémových zmien. Ale vysvetlíme aj prečo. Potom nasleduje množstvo odporúčaní na to, čo môžete urobiť ako jednotlivec. Vysvetlíme vám, čo je uhlíková stopa a že ju má každý z nás, že sa dá ľahko vypočítať a je dobrým nástrojom na to, ako premýšľať nad svojimi každodennými činnosťami a rozhodnutiami. Na záver Jakub Filo hovorí o tom, ako sa darí jemu. Čo sa mu zmeniť podarilo a kde sa ešte chce zlepšiť. Nikto nečaká od nikoho dokonalosť, aj malé kroky sú dôležité a naše priznania v tomto podcaste sú otvorené a úprimné. Dnešok, prosím, berte ako úvod k téme. Jednotlivým oblastiam, kde môžeme byť aktívni a ktoré v podcaste otvárame, sa ešte budeme venovať aj samostatne. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na klimapodcast@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

Témou siedmej epizódy Klímapodcastu denníka SME je klíma a Európska únia. Hosťom Kataríny Kozinkovej bol Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko, člen výboru pre životné prostredie a náhradník vo výboroch pre energetiku a pre rozpočet. Rozprávame sa o tom, ako klimatická politika Únie vzniká a či je ambiciózna, efektívna a úprimná. Prečo nám niekedy znie viac lyricky ako vecne. Či je EÚ globálny líder v boji s klimatickou krízou. Ako veľmi vedia finálnu legislatívu ovplyvniť lobisti či aktivisti. A aké sú rozdiely v jednotlivých krajinách v prístupe ku klimatickým opatreniam. Hojsík hovorí tiež o tom, čo vie pre klímu urobiť aj jednotlivý poslanec Európskeho parlamentu a čo konkrétne už urobil a ešte má v pláne on sám. Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento podcast odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.

Toto je šiesty diel Klíma podcastu denníka SME. Keďže vychádza 23. decembra, chceli sme, aby bol trochu sviatočne-vianočný. Aby bol skôr osobnou spoveďou či zamyslením sa nad hodnotami, ktoré sú v živote dôležité, než výpočtom alarmistických faktov či opakovaným prízvukovaním nedostatočných činov politikov. Ale aby bol stále o klíme. Vďaka zanietenosti hostí pre veci verejné a svet, v ktorom žijeme, napokon nájdete v tomto vydaní všetko. Aj rozprávanie o šťastí a úprimné osobné posolstvá, aj múdre fakty a aj kritiku politikov. Hosťami boli urbanistka z Metropolitného inštitútu Bratislavy Milota Sidorová a moderátor Viktor Vincze, ktorý sa na svoj Instagram fotí v električke alebo na skládke. Hovoria o svojich motiváciách, meste, prírode, luxuse, prečo nejazdia autami, ako vidia budúcnosť, aj čo s nami robí teraz prítomná korona. Veríme, že si počúvanie podcastu užijete rovnako, ako my jeho nahrávanie. Za celý tím, ktorý klíma podcast denníka SME pre vás pripravuje, vám ďakujeme za priazeň v tomto roku a tešíme sa na všetky ďalšie vydania v roku 2021.

Toto je piaty diel Klíma podcastu denníka SME. Katarína Kozinková a Jakub Filo v ňom bilancujú rok 2020. Vybrali a komentujú tie, podľa nich, najdôležitejšie momenty a udalosti relevantné pre klimatickú krízu. Budete teda počuť o tom, ako rok 2020 bude zrejme tretím najteplejším v histórii meraní. Rozprávajú sa o výnimočnej hurikánovej sezóne, obrovských požiaroch aj rekordných teplotách na Sibíri. Dotknú sa aj politikov, napríklad prezidentky Zuzany Čaputovej či nového amerického prezidenta Joe Bidena. Ale reč príde aj na dokument Davida Attenborougha či na jeho rozhovory s Grétou Thunberg. Preberajú aj to, či pandémia koronavírusu znížila emisie a celkovú bilanciu sklenníkových plynov v atmosfére a tipujú, ako môže dopadnúť nadchádzajúci decembrový bruselský summit, na ktorom sa bude riešiť aj budúce smerovanie EÚ v klimatickej politike. Okrem toho sa v tomto vydaní podcastu súťaží aj o knihy. Šesť stupňov od Marka Lynasa, Zelené klamstvo od Kathrin Hartmann, Neobývateľná Zem od Davida Wallace Wellsa a Posledné storočie od Jakuba Fila môžete mať práve od nás. SÚŤAŽ: Napíšte nám, aké témy by ste chceli, aby sme v našom klíma podcaste rozoberali v budúcom roku. Píšte na Instagram denníka SME do komentárov pod post s knihami, alebo do podcastového klubu denníka SME na FB, do komentárom pod post o knihách alebo mailom na adresu klimapodcast@sme.sk. 18. decembra vyžrebujeme dvanásť z vás a knihy vám pošleme alebo si budete môcť po ne prísť. Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková , Jakub Filo a Jana Maťková.

„Predstava, že my sme tým také vystrašené, že by sme boli hysterické, to nie je pravda. Veľa z mojich súmatiek sú v skutočnosti dosť nahnevané a veľmi odhodlané niečo robiť,“ hovorí Lucia Szabová, členka klimatickej iniciatívy Znepokojené matky. „Je dôležité premeniť strach na pozitívnu akciu. Ale v momente strachu a úzkosti podľa mňa vôbec nie je dôležité, aby človek rozmýšľal nad tým, že teraz svojim konaním vyrieši klimatickú krízu,“ myslí si novinár SME Jakub Filo, ktorý je aj členom iniciatívy Klíma ťa potrebuje. Tak ako je to teda? Strach, úzkosť, hnev, hystéria či až ignorácia? Ako ľudia reagujú na klimatickú krízu? Čo je klimatická úzkosť a ako vieme, že ju máme? Kto je viac náchylný trápiť sa ňou? V čom je iná, ako iné úzkosti? Ale hlavne, ako si s ňou poradiť a nerezignovať zároveň na záujem o to, čo sa na planéte deje? Hosťom štvrtého dielu Klímapodcastu denníka SME je psychológ Martin Miler, ktorý na všetky tieto otázky odpovedá. V podcaste zaznievajú aj autentické svedectvá Lucie Szabovej a Jakuba Fila. O strachu, hneve aj o tom, čo pomáha práve im.

Slovensko v roku 2020 – to je stále klimatický režim s relatívne dostatočným množstvom vody, pomerne stabilné lesné ekosystémy aj fakt, že extrémom, ktoré už prichádzajú v domino efekte, ľudia ešte nepripisujú mimoriadnosť. „Prišla povodeň, sucho, ale ešte sme to zvládli, reagujeme,“ hovorí klimatológ Jozef Pecho. Slovensko a klimatická kríza je témou tretej časti Klímapodcastu denníka SME. Rozprávame sa o tom, ako nás ešte čiastočne chráni mierne klimatické pásmom ale hlavne o tom, čo nás čaká. Prečo, keď sa planéta oteplí o 3 až 4 stupne, u nás to bude stupňov 5 až 6. Ako bude vyzerať naša krajina v roku 2100? Bude zelená, budeme mať dostatok vody aj štyri ročné obdobia? A aké budeme mať počasie? Mnohé jeho extrémne prejavy sú tu už teraz, a niektoré ešte len prídu. Prechádzame ich jeden po druhom a analyzujeme ich dopady. Zdroje zvukov: TASR, Greenpeace Slovakia, RTVS, TV Markíza Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková , Jakub Filo a Jana Maťková.

Prečo sa z klimatickej zmeny stala kríza? Prečo je dôležité rozprávať sa o stupňoch? Prečo vedci už nepochybujú, že otepľovanie planéty spôsobuje človek? A ako to bude vyzerať v roku 2050? Hosťom druhej časti Klímapodcastu je klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pri klimatickej zmene každý z nás bude musieť skôr alebo neskôr vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Pre každého to bude znamenať niečo iné. Napokon ale, v istom momente, sa každý z nás bude musieť stať človekom, ktorý túto tému rieši. Preto je dôležité rozprávať sa o nej. Nechceme vás strašiť tým, že už včera bolo neskoro. Našim cieľom nie je, aby ste z nás dostali klimatickú úzkosť. Chceme vám prinášať fakty, najnovšie informácie a kontexty a na konci aj možné rozriešenia. Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková , Jakub Filo a Jana Maťková. Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22520693/klimapodcast-nepredvitatelne-pocasie-a-rozpad-statov-co-svet-caka-v-roku-2050.html

V úvodnej časti Klímapodcastu vysvetľujeme, prečo sa denník SME rozhodol do svojej už tak veľkej a úspešnej podcastovej rodiny pridať ďalší. O klimatickej kríze. Povieme vám, ako celý nápad vznikol a ako sme ho rozvíjali v newsroome, až sme sa napokon ocitli v štúdiu a nahrali túto epizódu. Pri klimatickej zmene každý z nás bude musieť skôr alebo neskôr vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Pre každého to bude znamenať niečo iné. Napokon ale, v istom momente, sa každý z nás bude musieť stať človekom, ktorý túto tému rieši. Preto je dôležité rozprávať sa o nej. Nechceme vás strašiť tým, že už včera bolo neskoro. Našim cieľom nie je, aby ste z nás dostali klimatickú úzkosť. Chceme vám prinášať fakty, najnovšie informácie a kontexty a na konci aj možné rozriešenia. Pretože si myslíme, že je nádej. Ale treba konať rýchlo, veľmi rýchlo. Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková a Jakub Filo. Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22510067/klimapodcast-stale-je-nadej-ale-treba-konat-rychlo-velmi-rychlo.html